Prehľad

Obchodné clá a súvisiaca neistota prispeli v prvej polovici roka 2025 k výrazným výkyvom hospodárskej aktivity, s preventívnym nárastom aktivity, najmä v Írsku. Očakáva sa, že ustupovanie týchto faktorov v druhej polovici roka povedie k ďalšej volatilite, ktorá bude zahmlievať signály základnej dynamiky hospodárstva eurozóny. Odhliadnuc od volatility spôsobenej fluktuáciami írskych údajov bol hospodársky rast vo zvyšku eurozóny stabilnejší a očakáva sa, že taký zostane aj v druhej polovici roka. Hoci nová obchodná dohoda medzi USA a EÚ znamená vyššie clá na vývoz z eurozóny do Spojených štátov, pomohla zmierniť neistotu v oblasti obchodnej politiky. Neskôr počas sledovaného obdobia by sa mal hospodársky rast v eurozóne zrýchľovať s prispením niekoľkých faktorov. Rast reálnych miezd a zamestnanosti spolu s novými vládnymi výdavkami na infraštruktúru a obranu, najmä v Nemecku, by mal posilniť domáci dopyt v eurozóne. Výhľad rastu by mali podporiť aj menej reštriktívne podmienky financovania – najmä v dôsledku nedávnych menovopolitických rozhodnutí – a oživenie zahraničného dopytu v roku 2027. Ročný priemerný rast reálneho HDP má podľa projekcií dosiahnuť 1,2 % v roku 2025, 1,0 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2025 bol výhľad rastu HDP na rok 2025 upravený o 0,3 percentuálneho bodu nahor vzhľadom na lepšie než očakávané aktuálne údaje a prenosový efekt revízií historických údajov. Keďže nie všetky nečakané údaje súvisia s výraznejším preventívnym nárastom hospodárskej aktivity, než sa pôvodne predpokladalo, v druhej polovici roka sa očakáva len ich čiastočná kompenzácia. Zhodnotenie eura a slabší zahraničný dopyt (čiastočne v súvislosti s mierne vyššími clami, než sa predpokladalo v júnových projekciách) viedli k revízii o 0,1 percentuálneho bodu smerom nadol na rok 2026. Projekcia na rok 2027 zostáva nezmenená.^[1]

Výhľad inflácie je v súlade s jej stabilizáciou v blízkosti strednodobého cieľa na úrovni 2 %. Celková inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) by sa mala počas zvyšku roka 2025 pohybovať stabilne okolo úrovne 2 %, v roku 2026 by mala klesnúť na 1,7 % a následne v roku 2027 vzrásť na 1,9 %. Pokles v roku 2026 odráža ďalšie postupné zmierňovanie neenergetických zložiek, pričom inflácia cien energií má zostať volatilná, ale v priebehu sledovaného obdobia má vzrásť, čiastočne v dôsledku zavedenia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS2) v roku 2027. Inflácia cien potravín by mala zostať spočiatku zvýšená, keďže sa do nej premietnu oneskorené účinky predchádzajúceho zvyšovania cien medzinárodných potravinových komodít, ale v rokoch 2026 a 2027 by sa mala mierne znížiť na úrovne mierne nad 2 %. Inflácia HICP bez energií a potravín (HICPX) má klesať vzhľadom na ústup mzdových tlakov a zmierňovanie inflácie cien služieb, ako aj zhodnocovanie eura, ktoré sa premietne do cenového reťazca a obmedzí infláciu cien tovarov. Nižší rast miezd po vyrovnaní predchádzajúcich strát reálnych príjmov v spojení s oživením rastu produktivity by mal viesť k výrazne pomalšiemu rastu jednotkových nákladov práce. V porovnaní s projekciami z júna 2025 bol výhľad celkovej inflácie HICP na roky 2025 a 2026 upravený o 0,1 percentuálneho bodu nahor v dôsledku vyššieho aktuálneho vývoja a predpokladov cien energetických komodít, ako aj oneskorených účinkov vyšších medzinárodných cien potravinových komodít, ktoré prevážili zhodnocovanie eura. V roku 2027 by mali prevládnuť oneskorené účinky zhodnocovania eura, čo vedie k revízii o 0,1 percentuálneho bodu nadol.